Veľmi jemne o F50 a jeho základoch dneškom položených

Autor: Alexandra Urbancová | 26.8.2014 o 6:30 | Karma článku: 4,86 | Prečítané:  385x

Asi sa dá očakávať, že prvý článok začínajúci autor - amatér venuje niečomu, čo ho v živote výrazne zasiahlo. U mňa v dnešnej dobe nič „zázračné“ – diagnóza F50, známejšia pod pojmom „poruchy príjmu potravy“. Hoci existujú k tejto téme bezmála státisíce článkov, diskusií, komentárov takmer vo všetkých svetových jazykoch, neubránim sa prispieť k téme aj ja. Nakoniec, čo človek, to uhol pohľadu.

Ak počas prechádzky mestom otvoríme oči a zameriame pohľad na slečny, dámy, panie v rozličnom veku, nemožno si nevšimnúť ich rôznorodé vylepšenia vzhľadu od drobností v oblečení a doplnkoch po „hlbšie pomôcky“ na tele a tvári. Čo na tom, fyzická krása bola ostatne oblasťou hodnou záujmu už vo výrazne dávnejších dobách. Mení sa „len“ postoj k nej a jej formám rovnako ako samotná jej dôležitosť.

Čo ma nadchýna, priam fascinuje, je využívanie výkladov, skiel, akéhokoľvek odrazového materiálu ako zrkadlo. Vždy si v hlave položím otázku, koľko percent ženského, a vlastne možno aj mužského, pohlavia sa ešte skutočne pozerá „za“, a nie „do“. Nie, že by to bol problém, tobôž kritiky hodný jav, prekontrolovať svoj zjav, avšak po minulotýždňovom zážitku, kde sa mladá, circa 16-ročná slečna venovala tejto činnosti odhadom 4 minúty bez prestávky, nemohla som sa schuti nezasmiať. Nakoniec, zďaleka nie som v tejto aktivite bez viny – kameňom hádzať teda nebudem.

Kam týmto celým vlastne smerujem? Nie, neutiekam sa k „filozofickej“ kritike doby v zmysle horekovania nad absenciou humanum ducha a akýchsi „hlbších hodnôt“ – koniec koncov, koľko z nás sa reálne aspoň raz v živote zamyslelo, prečo sú tie a oné „cnostnejšie“ ako druhé – ale to už iste skĺzam do iných vôd. Niet pochýb, že naša doba hlboko prispieva skrz médiá k vyznávaniu tzv. „zdravého životného štýlu“(a netvrdím, že v miliónoch článkov a vyjadrení sa takáto možnosť skutočne neskrýva, no dovolím si tvrdiť, amatérov v prevlekoch expertov je násobne viac a, bohužiaľ, ťažko nám bez hĺbkových znalostí z medicínskej oblasti rozoznať, ktoréže to sú), ktorý v skutočnosti znamená a kričí „investujte do „seba“, do svojho tela, urobte „pre seba“ niečo, potešte svoje telo“ so zámerom nasadiť nám do hlavy „brouka“ hnania sa po „dokonalosti“, alebo aspoň „lepšej kondícii, vizáži“, ktorá je nákazlivá. Pohlcujúca. A neříkej, že ne. Či je to „zlé“ alebo „dobré“ nech zhodnotí pre seba každý sám.

Možno „dospelák“ dajme tomu dokáže odlíšiť hranicu „za“ a nájsť štádium kompromisu – každý vo svojej forme. Avšak nesmieme zabúdať na mladších členov našej spoločnosti, čoraz mladších, ktorí sú vystavovaní akémusi pseudo-tlaku na pseudo-starostlivosť o svoje zdravie. Píšem pseudo, pretože len málo rád kombinuje starostlivosť o svoj vzhľad ako súčasť zdravého životného štýlu so starostlivosťou o zdravie duševné. Áno, v 90% článkov o „péči o ducha“ nájdete aj zmienku o strave a pohybe. Avšak z druhej strany je to skôr percento protikladné.

V skratke – je obtiažne dnes, najmä pre neplnoletého člena spoločnosti, ešte stále závislého na názore okolia nájsť hranicu – starostlivosť o zdravie a starostlivosť o vzhľad (v tomto kontexte myslím z pohnútky nekritického „chtíču“ páčiť sa okoliu). Určite k jeho nakloneniu na stranu zdravia nepridávajú ani stúpajúce množstvá Facebook stránok s „motivačnými obrázkami a fotografiami k cvičeniu“. Akoby každé dievča, ktoré cvičením zhodilo viac než 5 kg a každý mladší či menej mladší pán naberavší svalovej hmoty cez 2-3cm na nejakej časti ruky či akejkoľvek inej časti tela zákonite potreboval „odobrenie a pochválenie“ od spolucvičiacich celej krajiny. Mimochodom, komentátori z týchto stránok by ma určite radi počastovali po tomto vyjadrení „závidiacou a zakomplexovanou lenivou buchtou, nič nerobiacou“ atď. Ako bývalá súťažiaca vo fitness sa len pre istotu pousmejem a poznamenám, že viem, čo je to potiť krv na tréningu a pohladovať si pred súťažou. A poznám to aj v miernejšej forme zo súčasnosti. Čiže áno, aj ja cvičím, aj ja sa zdravo stravujem. Ale aj prehreškujem, sem-tam si poleňoším a vykašlem sa na disciplínu a hedónsky si užijem život čímkoľvek, na čo mám práve chuť – či je to jedlo, film, príroda alebo akákoľvek iná oblasť „po ruke“.

Kompromis je to, čo mne zaručilo ako bývalej úspešnej pretekárke, následne neúspešne upadnúcej do nejakých tých rôznych foriem F50, vyrovnanosť a spokojnosť so sebou. Spokojnosť, keď mam drecie obdobie a circa x kíl, pod ktoré už klesať netreba, spokojnosť, keď mám tých kíl x+10 a dám si, čo žalúdok napadne bez následného brutálneho tréningu na „vykompenzovanie“. A čuduj sa svete, keď si človek prestane podmienkovať prijatie seba nejakými smiešnymi číselkami, práve vtedy sa držia v zdravej a zároveň peknej norme. Ono totiž nie je až tak veľmi potrebné ostať v „jedných koľajách“ a žiť stále tak alebo onak. Aspoň tomu životu dodá zmena trochu farieb. A keď sa vám nepozdáva modrá, lebo je tmavá, samotné ja (aj bez racionálneho rozhodnutia) vám poskytne žltú. Len ho počúvať.

Ak by som z tohto príspevku mala vytiahnuť jednu ústrednú myšlienku – uvedomujem si, že je svojím spôsobom rôznorodý a žiadnu myšlienku hlbšie nerozvíjajúci, avšak nie som tu so zámerom držať sa „nepísaných pravidiel“ písania – bolo by to asi toto: Nájdime harmóniu medzi životom v prostredí, aké sa nám dostáva, a zároveň ho svojimi reakciami dotvárajme. Žitie v teoretickej rovine či dokonca v praktickej úplne odklonenej dnešnému „duchu“ je v reáli len pre niektoré nátury. Žitie čisto v súlade s vonkajšími podnetmi mi škaredo pripomína Pavlovove podmieňovanie, ktoré zabíja ľudskú, mnohým ešte stále, mnohým takto navždy, skrytú kreativitu a autenticitu. A aj tak dnes „bežná“ záležitosť ako strava, zdravie a vzhľad je možnosťou k takémuto kompromisnému prístupu. Nedovolím si tvrdiť, že toto je cesta k šťastiu. Avšak, najmä vraj pre ženy, kvôli mozgovým hemisféram, prirodzené, „nasledovanie zlatej strednej cesty“ nefunguje len v tejto oblasti, isto nielen mne samej.

Nakoniec, ako som spomínala, ponúkam náhľad. Čo človek, to uhol.   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?