Odolávať dobe

Autor: Alexandra Urbancová | 29.9.2014 o 6:45 | (upravené 29.9.2014 o 20:10) Karma článku: 3,02 | Prečítané:  623x

Môj ocino na svojich tréningoch a školeniach hovorí, že sprievodným javom dnešnej doby je zmena. Asi sa s týmto vyjadrením nedá nesúhlasiť. Ja osobne k zmene pridávam ešte slovo rýchlosť.

Žijeme v „novom tisícročí“, ktorého prelomom došlo k šialenému progresu. Asi žiadna generácia pred nami nezažila za svoj život toľko zmien a progresu, ako ho zažívame my. Ľudstvo sa stále posúva vpred a to je výborné. Technika nás pomaly začína predbiehať a uľahčovať nám život naozaj po každej stránke, aj po tých, o ktorých netušíme, my laici, že sa dajú zlepšiť.

Ako humanitne zameraná ale teraz zmením kurz a prehodím okuliare. Nasadím tie, ktoré nazerajú do človečieho vnútra. Duše. Mysle.

V roku 2014 dostávame v priebehu pár minút viac podnetov ako kedysi naši predkovia dostali za celý deň. Možno aj niekoľko dní. Neustále sa nám niečo ponúka, stále máme možnosť niečo robiť. To je taktiež určite skvelé, keby... to ostávalo pri možnosti ako takej. Keď chodím a pozorujem okolie, mám pocit, akoby sme všetci boli v akejsi tiesni, úzkosti, aby sme nepremrhávali životy a aby sme stále niečo robili. Veľmi populárne sú dnes prehovory do duše v štýle – máš len xy zvyšných hodín života, čo si dnes urobil? 19-ročný tínedžer v Amerike pred 2 rokmi založil firmu s obratom 13 miliónov dolárov, mladá Indka bráni práva žien vlastným telom, noví vedci prichádzajú s riešením liečenia zhubných nádorov. Čo si urobil (pre svet) ty?

Naplňme svoj život aktivitami, budeme šťastnejší.

Hah. Šťastie. Skutočne to všetko, k čomu nás doba „volá“, vedie ku šťastiu? Dovolím si tvrdiť, že vôbec. Vedie nás k tomu, čo „vraj“ šťastie je. Čo by „malo“ šťastie byť. Lenže my, pri úspešnom plnení, alebo snažení oň, všetkých úloh ako - perfektná starostlivosť o svoju rodinu, domácnosť, o svoje zdravie a telo, skvelá práca s prestížou, nadpriemerným platom a vychutnávaniahodnou náplňou, popritom efektívne využívanie voľného času rozširovaním svojich obzorov vo vedomostnej, kultúrnej, osobnostnej oblasti, získavanie nových zručností, v neposlednom rade nalinkovaný a naplánovaný relax... zabezpečovanie si nových, krásnych vecí po materiálnej stránke v rôznych oblastiach, čas s priateľmi a tak ďalej, náplň už záleží od jednotlivca -  nemáme ani čas pomyslieť na to, ako sa cítime. Asi takto by sme „mali“ všetci fungovať, aby sme boli šťastní. A samozrejme, takmer som zabudla, nezabúdať prispievať na nejaký dobročinný účel. A keď je človek so sebou spokojný v jednej oblasti, napríklad má skvelú prácu, v ktorej vyniká, stačí malý podnet a uvedomí si, že takpovediac kašle na svoje zdravie a má podpriemerné IQ. A podnet k vnútornej „zožieravej“ nespokojnosti máme na svete.

Výrazná je najmä skupina perfekcionistov. Ktorých život nikdy nie je uspokojený. Ale samozrejme, novodobá literatúra im ponúka cestu von z frustrácie prostredníctvom racionalizácie – že veď to je vlastne to správne. Takíto ľudia posúvajú hranice ďalej. Ešte aj na smrteľnej posteli umierajú nespokojní – a tak to má byť. Odpustite mi, ale toto považujem za jednu neskutočnú absurditu.

Povedzme ale, že nepotrebujeme byť všetci vo všetkom top. To nič nemení na tom, že nás užiera pocit nečinnosti. Aspoň v tých oblastiach, v ktorých sme dobrí, nadaní, pre ktoré, ak máme byť „úspešní“, „musíme“ stále niečo robiť. Stagnácia je postrach, nočná mora.

Určite nechcem vyzdvihovať opačný extrém – nečinnosť, pasivitu či ľahostajnosť, to nie. Chcela by som len, aby ľudia prestali stále „vykonávať zmysluplné činnosti“, bez zamyslenia nad tým, prečo ich robia. Čo z nich majú. Robia im skutočne radosť? Sú šťastní? Sami pred sebou, keď doma nie je nikto iný len oni a prestanú pracovať, upratovať, čítať, vypnú televízor, len si sadnú, pozrú do steny, nechajú odísť myšlienky zamerané na "should-do listy“ a uvedomia si samých seba. Žijú život podľa svojich predstáv? Alebo lepšie – pocitov? Nežijú a nekonajú len podľa akýchsi daných ideálov podstrkovaných tými, ktorí sú na očiach?

Dnešný svet je plný úžasných, schopných, aktívnych ľudí. Snaživých ľudí – tých je snáď ešte viac. A to je fajn. Kiežby len tí všetci, a aj všetci ostatní, našli čas na seba, na to, aby okrem kvalít „pre svet“ našli aj kvality „pre seba“, a teda boli aj vnútorne šťastní a autentickí. Človek potrebuje veriť, že je sám od seba prirodzene dobrý. Že keď nebude stáť sám sebe v ceste, tak sa toto dobro a vlastné ja prejaví.

Nie je to jednoduché, žiť život podľa svojich vlastných, neprebraných hodnôt. Často treba nájsť kompromis s okolím. Ale výsledok - ten stojí 100 % za to. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?